Takahashi Keiko
Keiko prechádzkovým krokom vyšla vstupnou bránou, s rukami vo vreckách a popri chôdzi si pískala akúsi veselú pesničku. Oblečená v klasickej uniforme Shinigami s katanou, ktorá sa jej hompáľala po boku, venovala žiarivý úsmev od ucha k uchu každému jednému, koho stretla.
Bolo zvláštne, že mala dobrú náladu, keďže sa ten deň strašne, ale strašne nudila. Z nudy ju nevytiahlo ani chvíľkové provokovanie menšej skupinky členov divízie.
Keď prešla bránou, zastala a rozhliadla sa naokolo, akoby niekoho hľadala. Ale osoba,ktorú očakávala, tam ešte nebola.
Keiko otrávene prevrátila očami, jemne pokrútila hlavou a zaspätkovala k stene, o ktorú sa oprela chrbtom a pomaly sa zosunula až na zem. Nohy vystrela pred seba a prekrížila si členky.
"A že ja stále meškám," zamrmlala si popod nos a pohľad uprela kamsi pred seba.